10. januára 2023 sa na webovej stránke vládneho legislatívneho centra objavila ďalšia šiesta splátka zákona o ochrane osôb hlásených porušenia, takzvaný zákon o informátoroch. Aj keď v ďalšom projekte chýbali prekvapivé zmeny vo vzťahu k predchádzajúcim predpokladom, zverejnenie ďalšej verzie by sa malo chápať ako dobré znamenie, ktoré môže súvisieť s informáciami zverejnenými na internetovej stránke kancelárie predsedu vlády, že plánovaný dátum prijatia projektu Radou ministrov je prvý štvrťrok 2023.
Aké povinnosti a pre koho zavádza zákon o informátorom?
Nadobudnutie účinnosti zákona o informátoroch sa bude vzťahovať na akúkoľvek právnickú osobu, pre ktorú najmenej 50 osôb vykonáva alebo zabezpečuje prácu (s výnimkou subjektov vymenovaných v zákone, najmä z regulovaných odvetví, ako je finančný trh a s výnimkou kancelárií a organizačných jednotiek s menej ako 10 000 obyvateľmi).
Vyššie uvedené znamená, že každý subjekt, ktorý zamestnáva na základe pracovnej zmluvy alebo iných zmlúv (vrátane občianskeho práva vrátane B2B) najmenej 50 osôb, bude povinný uplatniť zákon a plniť povinnosti z neho vyplývajúce.
Hlavnou povinnosťou subjektu, na ktorý sa vzťahuje zákon, je vo všeobecnosti zabezpečiť ochranu informátorov (tzv. oznamovateľov) pred odvetnými opatreniami.
Konkretizáciou tejto povinnosti je potreba zaviesť interný postup pri nahlasovaní porušení predpisov a následných opatrení (postup vnútorného oznamovania) v spoločnosti a povinnosť viesť záznamy o interných oznámeniach.
Aká je implementácia vnútorného oznamovacieho postupu?
Postup vnútorného oznamovania je akt vnútorného práva zamestnávateľa, ktorý určí tento zamestnávateľ po konzultácii s odborovým organizáciou spoločnosti pôsobiacou v právnickej osobe alebo so zástupcami osôb poskytujúcich prácu tejto právnickej osobe.
Zákon uvádza minimálny a povinný obsah postupu, ktorý okrem iného zahŕňa:
- údaj o subjekte alebo osobe určenej v dotknutej právnickej osobe na prijímanie, spracovanie, spracovanie a následné oznámenia;
- opis spôsobu prenosu oznámení oznamovateľmi;
- povinnosť potvrdiť žiadateľovi vyhlásenie do 7 dní od prijatia;
- maximálna lehota na predloženie spätnej väzby oznamovateľovi, ktorá nepresahuje tri mesiace od potvrdenia doručenia vyhlásenia;
- vymedzenie systému stimulov na používanie vnútorného oznamovacieho postupu.
Od vykonávania postupu vnútorného oznamovania, ktorý je iba opisom procesu fungovania v danej právnickej osobe, by sa mal rozlišovať celý systém prijímania a vybavovania oznamovateľov a ich oznámení. Takýto systém musí spĺňať množstvo požiadaviek týkajúcich sa okrem iného funkcií stanovených v zákone, zabezpečenia bezpečnosti prenosu údajov, ich anonymizácie a kontroly prístupu k obsahu oznámení osôb oprávnených právnickou osobou. Systém, ktorý spĺňa všetky požiadavky stanovené v zákone, je WeMoral.
Okrem vnútorného oznamovacieho postupu zákon ustanovuje aj ďalšie povinnosti zamestnávateľa, medzi ktorými možno rozlišovať okrem iného:
- povinnosť viesť záznamy o interných oznámeniach
- povinnosť zabezpečiť dôvernosť údajov oznamovateľa a údajov obsiahnutých v oznámení
- povinnosť uchovávať údaje obsiahnuté v oznámení počas obdobia najviac 15 mesiacov po skončení roka, v ktorom boli ukončené tieto akcie, alebo po ukončení akcií iniciovaných týmito opatreniami.
- informačné povinnosti oznamovateľa.
Ako zabezpečiť hladké fungovanie systému na spracovanie správ o porušení právnych predpisov?
Fungovanie systému vybavovania správ o porušení právnych predpisov pozostáva z niekoľkých prvkov, najmä:
- formálny prvok — pozostávajúci z povinnosti vypracovať a uplatňovať vnútorné predpisy vrátane postupu vnútorného oznamovania;
- organizačný prvok — spočívajúci v poskytovaní a vykonávaní technickej a osobnej štruktúry, zabezpečovaní súladu s platnými predpismi a umožňovaní efektívneho vybavovania oznámení prijatých od oznamovateľov.
Najlepším spôsobom, ako rýchlo a profesionálne implementovať vyššie uvedené prvky, je implementácia systému WeMoral — komplexného a anonymného systému na spracovanie správ o porušení predpisov, ktorý zabezpečuje súlad s novými predpismi, anonymitu správ a jednoduchosť použitia.
Adresár porušenia právnych predpisov
Návrh zákona v článku 3 uvádza katalóg porušení zákona, ktorý môže byť predmetom oznámenia oznamovačom. Zároveň sa uvádza, že nejde o uzavretý adresár a právnická osoba vykonávajúca postup vnútorného oznamovania sa môže rozhodnúť rozšírenie na porušovanie vnútorných predpisov (napr. politiky, platné nariadenia) alebo etických noriem (napr. tých, ktoré vyplývajú z interných kódexov správania, kódexov osvedčených postupov).
Kto môže byť osoba, ktorá hlási porušenie zákona alebo takzvaný informátor?
Informátor je osoba, ktorá oznamuje alebo verejne zverejňuje informácie o porušení, ku ktorému došlo v kontexte súvisiacom s prácou. Z hľadiska daného subjektu, na ktorý sa vzťahuje zákon, môže byť oznamovateľom:
- Pracovný kandidát
- zamestnanec (vrátane dočasného)
- praktikant, učeň
- dodávateľ alebo iná osoba poskytujúca prácu na základe občianskoprávnej zmluvy
- podnikateľ (napr. dodávateľ alebo zamestnanec na B2B)
- akcionár, akcionár
Stojí za zmienku, že takýto katalóg je zároveň katalógom kategórií osôb, ktorým je daná právnická osoba povinná povoliť podanie podľa príslušného vnútorného postupu oznamovania.
Ochrana informátora
Jedným z hlavných cieľov vytvorenia regulácie oznamovateľov na európskej úrovni a jej vykonávania v členských štátoch je snaha zabezpečiť ochranu oznamovateľov pred odvetnými opatreniami prijatými proti nim v dôsledku nahláseného porušenia.
Treba však poznamenať, že zákon neposkytuje ochranu žiadnemu podpisovateľovi, ale iba tomu, kto mal primerané dôvody domnievať sa, že informácie obsiahnuté v oznámení sú pravdivé a predstavujú porušenie zákona. Stručne povedané, ochrana sa nemá poskytovať ľuďom, ktorí podávajú správy v zlej viere.
V poslednej verzii návrhu zákona o oznamovateľom z januára 2023 sa zákonodarca rozhodol zaviesť ďalšie obmedzenie/obmedzujúcu ochranu. Chránený je totiž len oznamovateľ, ktorý oznamuje porušenie príslušného práva vo verejnom záujme. V praxi to znamená vylúčenie ochrany tých, ktorí hlásia porušenie zákona týkajúceho sa záujmov súkromných subjektov, jednotlivcov, čo môže byť významným faktorom, ktorý odrádza oznamovateľov od nahlasovania porušení.
Ak sa podá externá žiadosť, oznamovateľ môže požiadať orgán verejnej moci o osvedčenie, v ktorom orgán potvrdí, že oznamovateľ podlieha ochrane uvedenej v zákone. Orgán verejnej moci je naopak povinný vydať príslušné osvedčenie, ale až potom, čo by mohlo dôjsť k porušeniu zákona.
Čo sú odvetné opatrenia?
Ako už bolo spomenuté, jedným z hlavných cieľov zavedenia nových právnych predpisov je ochrana informátora pred odvetnými opatreniami. Zákon výslovne zakazuje odvetné opatrenia voči oznamovateľovi alebo dokonca pokusy alebo hrozby prijať takéto opatrenie.
Okrem toho sa uvedená ochrana vzťahuje aj na osoby pomáhajúce pri oznamovaní, osoby spojené s oznamovateľom, ako aj na organizačnú jednotku vo vlastníctve alebo zamestnaní deklaranta.
Zákon neuvádza uzavretý katalóg odvetných opatrení, ale iba jeho príklady, ako je ukončenie alebo ukončenie zmluvy s oznamovateľom, neobnovenie zmluvy s oznamovateľom, zníženie platu, zadržanie povýšenia, nepriaznivá zmena pracovných podmienok, mobbing, diskriminácia alebo neprimerané odporúčania na lekárske vyšetrenia.
Dôležitým aspektom posilňujúcim ochranu oznamovateľa je zavedenie zásady, že dôkazné bremeno vyplývajúce z toho, že určité opatrenie nie je odvetným opatrením, spočíva výlučne na zamestnávateľovi.
Následné opatrenia
Pokiaľ zamestnávateľ v dôsledku oznámenia oznamovateľa nesmie podniknúť žiadne odvetné opatrenia, je povinný sledovať opatrenia.
Ako je definované v zákone, ide o opatrenia podniknuté právnickou osobou alebo verejným orgánom s cieľom posúdiť pravdivosť informácií obsiahnutých v oznámení a s cieľom čeliť porušeniu zákona, ktoré bude predmetom oznámenia, najmä poskytnutím vysvetlenia, začatím inšpekčného alebo správneho konania, stíhania, opatrení prijatých na vymáhanie finančných zdrojov alebo na ukončenie postupu vykonaného v rámci vnútorného postupu pri nahlasovaní porušení a prijatí akcie alebo postupy prijímania externých oznámenia a vykonanie nasledujúcich krokov.
Povinnosť následných opatrení musí vyplývať z vnútorného oznamovacieho postupu a zamestnávateľ je povinný informovať informátora o následných opatreniach prijatých alebo plánovaných najneskôr do 3 mesiacov odo dňa potvrdenia prijatia oznámenia alebo od dátumu oznámenia (ak nebolo potvrdené prijatie oznámenia).
Interné oznámenie a externé oznámenie
Zákon stanovuje tri spôsoby, ako oznamovateľom zverejniť porušenie zákona, na ktorý sa vzťahuje zákon:
- interné oznámenie — vykonané v rámci organizácie v súlade s prijatým postupom vnútorného oznamovania;
- externé oznámenie — oznámenie predložené priamo príslušnému orgánu verejnej moci vrátane: polície, štátnej inšpekcie práce, prokuratúry v súlade s postupom externých oznámení prijatých v orgáne. Dôležité je, že informátor môže vykonať externé oznámenie bez toho, aby bolo potrebné najprv vykonať interné oznámenie.
- Zverejňovanie — to znamená zverejňovanie informácií o porušení právnych predpisov. Ohlasovač, ktorý chce zverejniť a podliehať ochrane podľa zákona, by sa mal riadiť postupom podľa kapitoly 5 zákona.
Trestné zákony
Zákon zavádza niekoľko ustanovení ustanovujúcich trestnoprávnu zodpovednosť okrem iného za:
- bráni nahlasovaniu porušenia alebo zabránenie nahlasovaniu porušenia;
- odčítanie odvetných opatrení
- zverejnenie totožnosti oznamovateľa v rozpore s ustanoveniami zákona (v určitých situáciách je to prípustné)
- podanie oznámenia v situácii, keď oznamovateľ vie, že k porušeniu nedošlo;
Odkedy platia nové povinnosti vyplývajúce zo zákona?
Zákon nadobudne účinnosť po 2 mesiacoch odo dňa oznámenia. Subjekty, na ktoré sa vzťahuje zákon, budú mať 2 mesiace odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona na prispôsobenie, najmä na prijatie vnútorného oznamovacieho postupu. Výnimkou z vyššie uvedeného pravidla budú subjekty, pre ktoré 50 - 249 osôb vykonáva práce, lehota na vykonanie vnútorného oznamovacieho postupu bude pre nich 17. december 2023.
Vzhľadom na časový harmonogram prác na zákone uverejnenom na internetových stránkach vlády by sa malo očakávať, že subjekty, na ktoré sa nevzťahuje dlhší čas na prispôsobenie, musia v prvej polovici roku 2023 zaviesť interný oznamovací postup.
