Zákon o ochrane oznamovateľov, č. 54/2019 Z. z.

Zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti je spôsob, akým Slovensko chráni ľudí, ktorí nahlásia nekalé konanie na pracovisku. Nejde o nenápadný predpis o dodržiavaní pravidiel. Zákon vytvoril samostatný štátny úrad, ktorý oznamovateľov chráni, a dal tomuto úradu právomoci, aké má len máloktorý európsky orgán. Zamestnávateľ nemôže prepustiť chráneného oznamovateľa bez toho, aby s tým úrad súhlasil. Úrad môže oznamovateľovi vyplatiť finančnú odmenu. A práve teraz sa vláda tento úrad snaží zrušiť, pričom tento krok pozastavil Ústavný súd. Nižšie sa venujeme tomu, koho zákon chráni, čo musia zamestnávatelia vybudovať, aké sú pokuty a spor o samotný úrad.

Zákon o oznamovateľoch, ktorý predbehol smernicu EÚ

Slovensko nečakalo na Brusel. Parlament prijal prvú verziu tohto zákona 30. januára 2019, čím nahradil slabší zákon z roku 2014 a zriadil úrad. Tento dátum je dôležitý, pretože EÚ neskôr stanovila vlastné pravidlá pre celý blok. Smernica EÚ o ochrane oznamovateľov z roku 2019 uložila každému členskému štátu chrániť ľudí, ktorí nahlásia porušenie práva Únie. Slovensko už zákon malo, tak ten existujúci novelizovalo.

Táto aktualizácia prišla prostredníctvom zákona č. 189/2023 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2023. Rozšíril zákon tak, aby zodpovedal smernici. Pôvodné znenie sa týkalo najmä zamestnancov. Nové znenie sa vzťahuje na oveľa viac ľudí a zosúlaďuje vnútroštátne pravidlá s európskym štandardom.

„Tento zákon upravuje podmienky poskytovania ochrany osobám v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom vzťahu v súvislosti s oznamovaním trestnej činnosti alebo inej protispoločenskej činnosti [...] a zriadenie, postavenie a pôsobnosť Úradu na ochranu oznamovateľov.“
§ 1 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z.

Kto je chránený a čo sa považuje za oznámenie?

Oznamovateľ je osoba, ktorá v dobrej viere oznámi protispoločenskú činnosť svojmu zamestnávateľovi alebo príslušnému orgánu. Dobrá viera sa predpokladá. Ak vzniknú pochybnosti, zákon považuje oznamovateľa za konajúceho v dobrej viere, kým sa nepreukáže opak. Ochrana sa nekončí pri zamestnancoch na výplatnej listine. Vzťahuje sa aj na samostatne zárobkovo činné osoby, členov orgánov spoločnosti, stážistov, dobrovoľníkov a dodávateľov. Vzťahuje sa dokonca aj na uchádzača o zamestnanie, ktorý sa o pochybení dozvedel počas výberového konania. A sprevádza zamestnanca aj po skončení pracovného pomeru.

Ochrana sa vzťahuje aj na ľudí v okolí oznamovateľa. Chránená je blízka osoba. Rovnako aj kolega, ktorý pomohol s oznámením, podnik, ktorý oznamovateľ ovláda, a zodpovedná osoba, ktorá vybavuje oznámenia vo firme. Nikoho z nich nemožno ohrozovať ani trestať za oznámenie. Oznamovateľ sa tejto ochrany nemôže vzdať. Akékoľvek takéto vzdanie sa je bez právneho účinku.

Zákon mieri na závažnú protispoločenskú činnosť. Je to vymedzený pojem a je široký. Zahŕňa dlhý zoznam vymenovaných trestných činov, od korupcie a podvodu až po trestné činy proti životnému prostrediu a vo verejnom obstarávaní. Vzťahuje sa na každý trestný čin, za ktorý hrozí trest odňatia slobody s hornou hranicou vyššou ako dva roky. A zahŕňa aj správne delikty s hornou hranicou pokuty najmenej 30 000 €. Oznámenie, ktoré môže pomôcť takúto vec objasniť alebo pomôcť odhaliť osobu, ktorá za ňou stojí, sa nazýva kvalifikované oznámenie. Toto označenie odomyká najsilnejšie časti zákona vrátane právomoci úradu udeliť súhlas a odmeny.

Úrad na ochranu oznamovateľov

Srdcom slovenského systému je Úrad na ochranu oznamovateľov. Je to nezávislý štátny orgán so sídlom v Bratislave, ktorý nepodlieha žiadnemu ministerstvu. Jeho predsedu volí parlament, nie vláda, a to po verejnom vypočutí. Predseda vykonáva funkciu jedno sedemročné funkčné obdobie a nemôže byť opätovne vymenovaný. Tieto pravidlá majú udržať úrad v odstupe od aktuálnej vlády.

„Zriaďuje sa úrad ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorý chráni práva a oprávnené záujmy oznamovateľov pri oznamovaní protispoločenskej činnosti.“
§ 13 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z.

Úrad má skutočné právomoci. Rozhoduje o žiadostiach o ochranu a kontroluje, ako zamestnávatelia prevádzkujú svoje systémy, vrátane toho, ako zaobchádzajú s oznamovateľmi po podaní oznámenia. Poskytuje firmám poradenstvo k ich vnútorným predpisom, školí zodpovedné osoby a zvyšuje povedomie verejnosti. Každý rok podáva správu parlamentu a Európskej komisii. Len málo iných krajín EÚ zverilo jednému špecializovanému orgánu takýto rozsah pôsobnosti.

Najsilnejší nástroj úradu, súhlas pred každým odvetným opatrením

Jedno pravidlo odlišuje Slovensko od ostatných. Keď sa oznamovateľ stane chráneným oznamovateľom, zamestnávateľ má zviazané ruky. Nemôže ho prepustiť, preradiť na nižšiu pozíciu, znížiť mu mzdu ani urobiť akýkoľvek iný nepriaznivý krok bez predchádzajúceho súhlasu úradu. A úrad tento súhlas udelí len vtedy, ak zamestnávateľ preukáže, že krok nemá žiadnu súvislosť s oznámením. Dôkazné bremeno leží na zamestnávateľovi, nie na zamestnancovi. Krok urobený bez potrebného súhlasu je jednoducho neplatný.

„Pracovnoprávny úkon alebo rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, môže zamestnávateľ urobiť len so súhlasom úradu.“
§ 7 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z.

Existuje aj rýchlejšia ochrana. Ak sa oznamovateľ domnieva, že ho zamestnávateľ práve postihol odvetným opatrením, má 15 dní na to, aby požiadal úrad o jeho pozastavenie. Úrad opatrenie pozastaví, pokiaľ zamestnávateľ rýchlo nepreukáže, že krok nemal nič spoločné s oznámením. Chránené postavenie trvá počas konania a tri roky po skončení trestného alebo správneho konania. Zaniká len v úzko vymedzených prípadoch, napríklad keď sa ho oznamovateľ vzdá alebo je odsúdený za nepravdivé oznámenie.

Odmeny pre oznamovateľov

Slovensko ľudí, ktorí sa rozhodnú upozorniť na pochybenie, aj odmeňuje. Väčšina transpozícií v EÚ neponúka žiadne peniaze. Táto áno. Keď kvalifikované oznámenie vedie k obžalobe, dohode o vine a treste alebo právoplatnému rozhodnutiu v správnom konaní, úrad môže oznamovateľovi priznať odmenu. Horná hranica je vysoká.

„Úrad môže oznamovateľovi, ktorý urobil kvalifikované oznámenie, na základe jeho žiadosti priznať odmenu až do výšky 50-násobku minimálnej mzdy.“
§ 9 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z.

Päťdesiatnásobok mesačnej minimálnej mzdy je pri sadzbe pre rok 2026 viac ako 45 000 €. Úrad zvažuje, nakoľko oznamovateľ pomohol, aký príjem stratil a akú hodnotu majú prostriedky vrátené štátu. Odmena je nenárokovateľná. Neexistuje na ňu právny nárok a súd toto rozhodnutie nemôže preskúmať. Napriek tomu sú peniaze v hre skutočné.

Čo musia firmy zaviesť a ako?

Povinnosť prevádzkovať vnútorný systém preverovania oznámení majú zamestnávatelia s 50 a viac zamestnancami. Orgány verejnej moci sú viazané už pri piatich. Niektorí zamestnávatelia musia povinnosť splniť bez ohľadu na svoju veľkosť, konkrétne tí vo finančných službách, v bezpečnosti dopravy a v oblasti životného prostredia. Každý viazaný zamestnávateľ musí určiť zodpovednú osobu (zodpovedná osoba) s potrebnou odbornou spôsobilosťou na výkon tejto úlohy. V obci alebo v samosprávnom kraji túto úlohu plní hlavný kontrolór.

Mechanizmus je daný. Zamestnávateľ musí zverejniť, ako podať oznámenie, pričom aspoň jeden kanál musí byť dostupný nepretržite. Musí potvrdiť prijatie do siedmich dní. Musí oznámenie preveriť a oznamovateľovi oznámiť výsledok do 90 dní. Musí viesť evidenciu oznámení po dobu troch rokov, chrániť totožnosť oznamovateľa a vydať vnútorný predpis, ktorý celý proces upravuje. Menší súkromný zamestnávateľ, ktorý má menej ako 250 zamestnancov, môže preverovaním poveriť externého dodávateľa.

WeMoral zaznamenáva každý krok podniknutý v súvislosti s oznámením. Každý z nich sprístupní výhradne zodpovednej osobe, ktorú určíte. To spĺňa požiadavky, ktoré zákon č. 54/2019 Z. z. kladie na vnútorný systém. Na Slovensku môže jeden úrad oznamovateľovi vyplatiť odmenu. Ten istý úrad kontroluje váš systém a udeľuje zamestnávateľom pokuty až do výšky 100 000 €. Preto je trojročná evidencia, ktorú WeMoral vedie, práve tá dokumentácia, ktorú chcete mať pripravenú. Zverte túto prácu WeMoral ako externému dodávateľovi, ktorého zákon povoľuje. Alebo sa prihlási vaša vlastná zodpovedná osoba. Je to softvér pre oznamovateľov s vlastnou vyhradenou inštanciou, takže vaše prípady zostávajú vo vašom vlastnom priestore. Svoj oznamovací kanál môžete spustiť v ten istý deň.

Aké sú sankcie?

Súbežne bežia dva okruhy pokút a obidva udeľuje úrad. Prvým je priestupok, ktorého sa môže dopustiť ktokoľvek. Druhý mieri na zamestnávateľa, pričom sumy stúpajú s veľkosťou firmy a závažnosťou porušenia. Opakované porušenie do dvoch rokov môže hornú hranicu zdvojnásobiť.

Vzorec je jasný. Najprísnejšia pokuta je vyhradená pre zamestnávateľa, ktorý obíde úrad a chráneného oznamovateľa napriek tomu potrestá. Práve toto konanie má celý zákon zastaviť.

Spor o budúcnosť úradu

Slovenský systém teraz visí na vážkach. V decembri 2025 parlament pod štvrtou vládou Roberta Fica odhlasoval zrušenie nezávislého úradu. Plán počítal s tým, že jeho agendu prevezme nový, štátom riadený orgán, Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov, a to od 1. januára 2026. Organizácie občianskej spoločnosti to označili za dosiaľ najzávažnejší útok na demokratické inštitúcie krajiny a varovali, že to strážcu pripraví o nezávislosť.

Zmena nenadobudla účinnosť. Skupina 63 poslancov parlamentu zákon napadla a Ústavný súd ho predbežne pozastavil. Úrad teda funguje ďalej vo svojej súčasnej podobe, s predsedníčkou Zuzanou Dlugošovou naďalej vo funkcii, zatiaľ čo súd posudzuje vec vo veci samej. Európska komisia tiež znovu otvorila konanie o porušení pravidiel Slovenska v oblasti ochrany oznamovateľov. K polovici roka 2026 je vec nedoriešená.

Pre zamestnávateľov je z toho poučenie plánovať bez ohľadu na politiku. Nech sa s úradom stane čokoľvek, povinnosti podľa zákona č. 54/2019 Z. z. naďalej platia a smernica EÚ naďalej zaväzuje Slovensko dodržať slovo. Firma s 50 zamestnancami potrebuje funkčný kanál a určenú zodpovednú osobu už dnes, nie až po rozhodnutí súdu. Ak chcete vidieť, ako slovenské pravidlá vyzerajú vedľa zvyšku bloku, náš zoznam zákonov o ochrane oznamovateľov podľa krajín ich prehľadne porovnáva. Najprv vybudujte kanál a zvyšok súladu bude nasledovať.